Vtedy, na ceste z Pitești do Târgu Jiu, som si to všimla prvýkrát. Prechádzali sme dedinami v Rumunsku, ktoré sú vlastne radmi domčekov pozdĺž hlavnej cesty – bez centra, bez námestíčka, bez čohokoľvek, čím vizuálne definujeme dedinu. Čudovali sme sa, že tu nie sú žiadne bočné ulice – všetci bývali pri hlavnej. Ale čoskoro sme pochopili prečo.
Vrata sú najdôležitejšou časťou domu. Za nimi lavičky.
Jedna dedina na našej navigácii striedala druhú, no my sme mali pocit, že ideme dlhou obydlenou cestou. Azda len dvakrát sme vyjeli z obce a mohli sme pár minút ísť rýchlejšie ako 50 km/h. A práve vtedy sme si to všimli prvýkrát.
Prečo opravovať staré, keď je jednoduchšie postaviť hneď vedľa nové?
Ľudia sedeli na lavičke pred svojimi krásne zdobenými vrátami a pozerali na hlavnú cestu. Čo na tom, že za vrátami mali zarasteý porast, v ktorom sa povalovali zhrdzavené hrable, pneumatiky, bábiky bez očí či zarastený zvyšok auta. Niekedy sa za bránou nachádzal rozpadnutý neobývaný dom, a za tým rozpadnutým domom stálo ďalšie nové moderné obydlie. Prečo by opravovali starý, keď je jednoduchšie postaviť hneď vedľa nový? Veľmi sme sa čudovali, prečo ani tie nové nie sú nikdy dostavané. A hlavne – prečo je v Rumunsku toľko rozostavaných domov? Je to jednoduché: kým dom nedostaviete, nemusíte platiť daň z nehnuteľnosti.
Ale najviac nás desili a zároveň priťahovali tie pohľady. Pohľady ľudí, ktorí sedeli pred svojimi domami a pozorovali nás. Mama, otec, dcéra, syn, babička aj dedko. Synchrónne sa každý zrak otáčal za naším prechádzajúcim autom.
Aj v Transylvánii sa sedelo a čučorilo.
Čo riešia? Kto si dnes už sadol von, kto ešte nesadol, kto má prácu hotovú a kto nestíha? Alebo neriešia nič a len koukajú, či neprechádza nejaké divné auto, ktoré možno vezie dvoch blondinákov zo strednej Európy.
Ako sme neskôr zistili, sedieť a pozerať je tu národný zvyk. Sedia jednotlivci aj celá rodina, podľa toho, koľko ľudí v dome žije. Bývať v bočnej uličke by bolo za trest – nevedeli by, čo sa deje na hlavnej. Preto žiadne bočné uličky v týchto miestach neexistovali. Nemať pred domom kde si sadnúť je na rumunskom vidieku absolútne nešťastie. Hlavné rumunské národné hobby je sedenie a pozeranie.
V mestách toto hobby predstihli fitnescentrá a kaviarne. Ale v rozprávkovom meste Sighișoara sme predsa len videli, ako si pred dom rodinka vytiahla po piatej poobede skladacie rybárske stoličky k hlavnej ceste a pozerala. Ale aby ste to pocítili na vlastnej koži, musíte na vidiek. V mestách to bola rarita.
V niektorých dedinách sme z tých pohľadov nemali najlepší pocit.
Ďalšie národné vidiecke hobby je starať sa o vrata, ktoré sú mnohokrát skutočným umeleckým dielom. Vídali sme, ako ráno ľudia vychádzajú z domov a s láskou sa o ne starajú. O to viac nás zarážala džungľa, ktorá sa nachádza za nimi.
Turistické centrum Trpaslíkov
Hodinu pred Târgu Jiu, keď slnko chytalo svoju najkrajšiu zlatistú farbu, sme dojeli do dediny. Jej meno som hneď zabudla, možno som si ho ani nevšimla – ale na tabuľu, ktorá hlásila „turistické centrum“, rozhodne nie. Turistické centrum znamenalo Trpaslíkovo. Ako z rozprávky – stánky s drevenými lyžicami, kožušinami a trpaslíkmi vo všetkých možných pózach a výrazoch sa tiahli cez celú dedinu. To všetko zaliate krásnym zlatistým tónom pomaly klesajúceho slnka, ktoré sa predieralo nad dedinou, kým okolie bolo ukryté pod búrkovými mrakmi. Zastavili sme a išli sme sa prejsť. Smiešne poetické – nebo pretrhnuté len nad Trpaslíkovom a zvyšok zahalený v čiernofialovej búrkovej tme. Slnko osvetľovalo miesto kýča ako svätyňu. Bola to taká božská romantika s trpaslíkmi. S prvými kvapkami dažďa sme odišli.
Trpaslíkovo
Do Târgu Jiu sme dorazili za súmraku. Mali sme adresu z Booking.com, no tá nás zaviedla len k nejakému úradu. Blúdili sme v tme, ktorá už dávno spadla na mesto.
Prezieravo si Lukáš vytlačil adresy hotelov aj z Googlu, pretože sa od adries z Booking.com líšili – lenže ani táto adresa nebola platná. Prezieravosť nepomohla. Vyzeralo to beznádejne. Chceli sme zavolať do hotela, aby nás naviedli, ale keď sme vystúpili z auta, hneď sa nás ujal fajčiaci Rumun. Lámanou angličtinou s cigaretou v ústach sa nás spýtal, či potrebujeme pomôcť.
„Neviete, kde je hotel Enigma?“ Rumun prikývol, zopakoval názov hotela a rukami sa nám snažil vysvetliť, kadiaľ máme ísť. Na záver prehlásil: „See, hotel Enigma.“ A ukazoval, že tam bude veľký nápis.
Na prvýkrát sme sa podľa jeho rád stratili, ale po spätnej analýze toho, čo nám asi chcel povedať, sme naozaj dojeli k hotelu Enigma. Vlastne sme okolo neho už niekoľkokrát prešli a čudovali sme sa, prečo sme ho predtým nevideli. Bola to jediná moderná budova v okolí a ešte perfektne osvetlená.
Lukáš a Lucie odporúčajú
Kde sa ubytovať v Rumunsku
2 ubytovania — hotely a ďalšie možnosti ubytovania
🔗 Odkazy sú partnerské — cenu vám nezmenia, nám pomáhajú tvoriť obsah. · Všetky zážitky →
Tipy a triky na vašu dovolenku
Neplaťte zbytočne veľa za letenky
Letenky hľadajte na Kayaku. Je to náš obľúbený vyhľadávač, pretože prehľadáva webové stránky všetkých leteckých spoločností a vždy nájde to najlacnejšie spojenie.
Rezervujte si ubytovanie rozumne
Najlepšie skúsenosti s hľadaním ubytovania (od Aljašky až po Maroko) máme s Booking.com, kde bývajú hotely, apartmány aj celé domy najlacnejšie a v najširšej ponuke.
Nezabudnite na cestovné poistenie
Kvalitné cestovné poistenie vás ochráni pred chorobou, úrazom, krádežou alebo zrušením letov. Pár návštev nemocníc v zahraničí už máme za sebou, takže vieme, aké dôležité je mať poriadne poistenie.
Kde sa poisťujeme my: SafetyWing (najlepšie pre všetkých) a TrueTraveller (na extra dlhé cesty).
Prečo neodporúčame žiadnu slovenskú poisťovňu? Pretože majú príliš veľa obmedzení. Stanovujú limity na počet dní v zahraničí, pri cestovnom poistení cez kreditnú kartu často vyžadujú, aby sa zdravotné výdavky platili len danou kartou, a často obmedzujú počet návratov na Slovensko.
Nájdite tie najlepšie zážitky
Get Your Guide je obrovské online trhovisko, kde si môžete rezervovať komentované prechádzky, výlety, skip-the-line vstupenky, sprievodcov a mnoho ďalšieho. Vždy tam nájdeme niečo extra zábavné!
Vydajte sa na nezabudnuteľný roadtrip po južnom Francúzsku a objavte luxusné pobrežie Riviéry, vôňu fialkovej levandule aj adrenalín nad najhlbším kaňonom Európy.
Vydajte sa za surovými krásami severného Francúzska, ochutnajte ten najlepší cidre, prejdite sa po kriedových útesoch a zistite, čo všetko vás v Normandii čaká v roku 2026.
Vydajte sa na desaťdňový roadtrip pozdĺž atlantického pobrežia a objavte dramatické kriedové útesy, historické pláže vylodenia a mystickú krásu keltského Bretónska.