...

Chich├ęn Itz├í Mexiko: Sprievodca, rady a tipy

Starobyl├ę maysk├ę mesto Chich├ęn Itz├í m├í ├║┼żasn├║, viac ako tis├şcro─Źn├║ hist├│riu. Je druhou najnav┼ítevovanej┼íou archeologickou lokalitou v Mexiku, zap├şsanou na zozname svetov├ęho dedi─Źstva UNESCO (od roku 1988) a jedn├Żm zo siedmich nov├Żch divov sveta.

Maysk├ę pyram├şdy Chich├ęn Itz├í sa nach├ídzaj├║ na mexickom polostrove Yucat├ín, ne─Ćaleko od Canc├║nua to je jeden z d├┤vodov, pre─Źo tieto maysk├ę ruiny ka┼żdoro─Źne nav┼ít├şvia mili├│ny ─żud├ş.

Pre─Ź├ştajte si n├í┼í obsiahly ─Źl├ínok o tomto archeologickom skvoste a pripravte sa na luxusn├Ż z├í┼żitok, ide├ílne bez turistov a za dobr├ęho po─Źasia. ­čśŐ

N├ídvorie Chich├ęn Itz├í

Chich├ęn Itz├í vstupn├ę

Vstupn├ę v├ís bude st├í┼ą pribli┼żne 25 EUR, pripravte si dostatok hotovosti (kartou sa d├í zaplati┼ą len ─Źas┼ą vstupn├ęho), ide├ílne je k├║pi┼ą si vstupenku vopred cez GetYourGuide.

Hist├│ria Chich├ęn Itz├í

O hist├│rii mesta sa toho ve─ża nevie, ale jedno je ist├ę. Ke─Ć v 15. storo─Ź├ş pri┼íli na polostrov Yucat├ín prv├ş ┼ípanielski objavitelia, mesto Chich├ęn Itz├í bolo u┼ż d├ívno opusten├ę. Historici pri┼íli s viacer├Żmi te├│riami, pre─Źo to tak bolo. Chich├ęn Itz├í nie je jedin├Żm mestom, z ktor├ęho zmizli jeho obyvatelia. Podobn├Żm sp├┤sobom zanikla cel├í maysk├í civiliz├ícia.

Jedna z te├│ri├ş hovor├ş, ┼że Mayov bolo jednoducho pr├şli┼í ve─ża a vy─Źerpali dostupn├ę pr├şrodn├ę zdroje. Mohlo d├┤js┼ą aj ku katastrofe v podobe ve─żk├ęho sucha alebo epid├ęmie.

Okrem toho jednotliv├ę mestsk├ę ┼ít├íty medzi sebou neust├íle s├║perili ÔÇô maysk├ę mest├í s├║ pln├ę v├Żjavov z vojen a krvav├Żch bitiek. V ka┼żdom pr├şpade je Chich├ęn Itz├í jedn├Żm z najlep┼íie zachovan├Żch miest mayskej civiliz├ície.

Pod─ża hrub├Żch odhadov bolo mesto postaven├ę medzi 6. a 10. storo─Ź├şm n. l. a b├Żvalo tu 50 000 obyvate─żov. Bolo to pravdepodobne jedno z najd├┤le┼żitej┼í├şch hospod├írskych centier mayskej civiliz├ície, ale postupne sa do 15. storo─Ź├ş upadalo, a┼ż bolo ├║plne opusten├ę.

V├Żznamn├ę budovy a pamiatky v Chich├ęn Itz├í

V are├íli sa nach├ídza mno┼żstvo kamenn├Żch budov v r├┤znom stave (niektor├ę s├║ zrekon┼ítruovan├ę, in├ę s├║ ├║plne zni─Źen├ę). Budovy boli prepojen├ę hustou sie┼ąou dl├í┼żden├Żch ciest naz├Żvan├Żch sacbeob.

Archeol├│govia identifikovali viac ako 80 sacbeobov, ktor├ę pret├şnaj├║ cel├║ lokalitu a ved├║ v┼íetk├Żmi smermi.

Mnoh├ę z t├Żchto kamenn├Żch budov boli p├┤vodne natret├ę na ─Źerveno, zeleno, modro a fialovo. Pigmenty sa vyberali pod─ża toho, ktor├ę boli v danej oblasti naj─żah┼íie dostupn├ę. Toto miesto si treba predstavi┼ą farebn├ę, nie tak├ę, ak├ę je dnes.

Teraz v├ím predstav├şme najd├┤le┼żitej┼íie budovy, ktor├ę by ste po─Źas svojej n├ív┼ítevy nemali vynecha┼ą. Inak sa v oblasti nach├ídzaj├║ desiatky budov a nespo─Źetn├ę mno┼żstvo z nich je st├íle pohlten├Żch d┼żung─żou. Na konci ─Źl├ínku n├íjdete mapu celej lokality.

Zachovan├ę ruiny v Chich├ęn Itz├í
Zachovan├ę ruiny v Chich├ęn Itz├í

Kukulk├ínova pyram├şda ÔÇô El Castillo

Najzn├ímej┼íou a najfotografovanej┼íou stavbou komplexu je Kukulk├ínova pyram├şda, ktor├í vykazuje zn├ímky vysoko sofistikovan├Żch stavite─żov, ktor├ş pou┼ż├şvali pokro─Źil├║ matematiku.

Pyram├şda m├í ┼ítvorcov├Ż p├┤dorys a v├Ż┼íku 30 metrov. Z ka┼żdej strany vedie na vrchol jedno schodisko s 91 schodmi, z ktor├Żch ka┼żd├ę predstavuje jednu stranu sveta. Pyram├şda m├í dokopy 365 schodov, ─Źo je rovnak├ę ako po─Źet dn├ş v mayskom slne─Źnom kalend├íri.

Pyram├şda m├í celkom dev├Ą┼ą plo┼í├şn, ktor├ę predstavuj├║ dev├Ą┼ą poschod├ş podsvetia alebo Xibalby.

V d┼łoch rovnodennosti vrh├í zapadaj├║ce slnko tie┼ł, v─Ćaka ktor├ęmu sochy hadov na pyram├şde akoby o┼ż├şvali. Ich tiene sa plazia vertik├ílne po pyram├şde a vytv├íraj├║ il├║ziu hadov.

V─Ćaka technol├│gii 3D skenovania archeol├│govia zistili, ┼że sa vo vn├║tri pyram├şdy nach├ídzaj├║ ─Ćal┼íie dve pyram├şdy. Nov├ş vl├ídcovia teda pravdepodobne nechali postavi┼ą nov├║ pyram├şdu na vrchole tej starej.

Na pyram├şdu v├ís nepustia, a ak sa chcete odfoti┼ą bez ─żud├ş (ako my), odpor├║─Źame pr├şs┼ą hne─Ć pri otvoren├ş.

Pyram├şda El Castillo v mayskom meste Chich├ęn itz├í
Pyramida El Castillo

Chr├ím bojovn├şkov ÔÇô Temple of the Warrior

Chr├ím bojovn├şkov je 12 metrov vysok├í a 40 metrov ┼íirok├í stavba. Centr├ílny chr├ím zobrazuje basreli├ęfy bojovn├şkov, orlov a jagu├írov po┼żieraj├║cich ─żudsk├ę srdcia. V rytin├ích sa nach├ídzaj├║ aj vyobrazenia boha Tlalchitonatiuh a Chaaca Moola.

Chr├ím bojovn├şkov je jednou z najp├┤sobivej┼í├şch a najd├┤le┼żitej┼í├şch stavieb v Chich├ęn Itz├í. Je to jedin├í zn├íma neskoroklasick├í maysk├í stavba, ktor├í je dostato─Źne ve─żk├í na naozaj ve─żk├ę zhroma┼żdenia.

Chr├ím pozost├íva zo ┼ítyroch platforiem, ktor├ę na ju┼żnej a z├ípadnej strane lemuje 200 okr├║hlych a ┼ítvorcov├Żch st─║pov.

V┼íetky ┼ítvorcov├ę st─║py s├║ vyrez├ívan├ę v basreli├ęfe s tolt├ęckymi bojovn├şkmi; na niektor├Żch miestach s├║ po ─Źastiach zlepen├ę, natret├ę jasn├Żmi farbami a pokryt├ę omietkou.

K Chr├ímu bojovn├şkov vedie ┼íirok├ę schodisko s jednoduchou stup┼łovitou rampou po oboch stran├ích a na ka┼żdej rampe s├║ postavy vlajkonosi─Źov s vlajkami.

Pozd─║┼ż schodiska uvid├şte sochy dr┼żiace misky, ktor├ę sa pravdepodobne pou┼ż├şvali pri n├íbo┼żensk├Żch ritu├íloch. Mayovia ich mohli naplni┼ą tabakom, tortillami alebo ─Ź├şmko─żvek, ─Źo bolo vhodn├ę obetova┼ą bohom.

Chr├ím bojovn├şkov Chich├ęn Itz├í
Chr├ím bojovn├şkov Chich├ęn Itz├í

Skupina tis├şcich st─║pov

Na mieste je dnes u┼ż len 200 stojacich st─║pov, ktor├ę v minulosti pravdepodobne podopierali ve─żk├║ strechu. Miesto sa naz├Żva ÔÇ×tis├şc st─║povÔÇť len preto, ┼że archeol├│govia sa domnievaj├║, ┼że sa v ┼łom konali ve─żk├ę zhroma┼żdenia.

Na z├ípadnej strane s├║ vidite─żn├ę zvy┼íky ┼ítyroch kom├┤r, z ktor├Żch dve boli zasypan├ę, aby podporili druh├ę poschodie. St─║py boli postaven├ę v rokoch 900 a┼ż 1200 n. l. a ukazuj├║ zvy┼íky ┼ítukovej krytiny, ktor├í by bola natret├í r├┤znymi farbami.

St─║py Chr├ímu bojovn├şkov v Chich├ęn Itz├í
St─║py Chr├ímu bojovn├şkov v Chich├ęn Itz├í

Platforma orlov a jaguárov

Platforma orlov sa nach├ídza na ve─żkom n├ímest├ş medzi Chr├ímom lebiek a Chr├ímom Venu┼íe. Na ka┼żdej zo ┼ítyroch str├ín sa nach├ídza schodisko ved├║ce na vrchol plo┼íiny. Balustr├ídy (z├íbradlie schodiska) s├║ zakon─Źen├ę vzp├şnaj├║cim sa operen├Żm hadom ÔÇô had├şm bohom Kukulcanom. Na sten├ích budovy le┼żia ─żudsk├ę postavy. Pod nimi s├║ orly a jagu├íre, ktor├ę bojazlivo zvieraj├║ ─żudsk├ę srdcia.

Plo┼íina sa pravdepodobne pou┼ż├şvala na n├íbo┼żensk├ę a obradn├ę ├║─Źely, pri─Źom sa kl├ídol d├┤raz najm├Ą na vojensk├║ prevahu.

V spodnej ─Źasti stavby je vertik├ílna stena s vyv├Ż┼íen├Żmi panelmi, na ktor├Żch s├║ zobrazen├ę obrazy s├║visiace s pohybom slnka po oblohe po─Źas d┼ła a jeho zostupom do podsvetia v noci. Orly a jagu├íre symbolizuj├║ bojovn├şkov, ktor├ş zaj├şmaj├║ obete, aby nak┼Ľmili boha slnka.

ÔÇ×Orl├ş rytieriÔÇť boli lukostrelci, ktor├ş ├║to─Źili na nepriate─ża sk├┤r, ako sa k nemu dostali pe┼íiaci. Agres├şvne orly vyryt├ę na sten├ích plo┼íiny s├║ symbolom tejto elitnej skupiny lukostrelcov, ktor├ş nosili brnenie zdoben├ę orl├şmi perami.

ÔÇ×Jagu├írski rytieriÔÇť boli pova┼żovan├ş za najdivokej┼í├şch ─Źlenov arm├ídy. Bojovali v boji zbl├şzka dreven├Żmi palicami s obsidi├ínov├Żmi no┼żmi. Kryli sa brnen├şm z jagu├írej ko┼że a prilbami z jagu├írej hlavy.

Platforma orlov a jaguárov
Platforma orlov a jaguárov

Ihrisko na Tlachtli (The Ball Game)

Na─żavo od hlavnej pyram├şdy sa nach├ídza maysk├ę ihrisko na loptov├ę hry Tlachtli, ktor├ę je zatia─ż najv├Ą─Ź┼í├şm n├íjden├Żm maysk├Żm ihriskom na svete.

Pod─ża ryt├şn a in├Żch fragmentov sa predpoklad├í, ┼że proti sebe hrali dve dru┼żstv├í, ktor├Żch ├║lohou bolo prehadzova┼ą gumov├║ loptu cez obru─Ź umiestnen├║ vysoko nad hlavami.

Na tom by nebolo ni─Ź zlo┼żit├ę, keby nemali zak├ízan├ę pou┼ż├şva┼ą ruky a nohy.

Samotn├í hra je star├í viac ako 3500 rokov a v r├┤znych obmen├ích sa hrala mnoho storo─Ź├ş. V pr├şpade Mayov i┼ílo o n├íbo┼żensk├Ż ritu├íl, pri ktorom bol kapit├ín alebo cel├Ż t├şm (nie je jasn├ę, ─Źi v├ş┼ąazi alebo porazen├ş) na konci hry obetovan├Ż bohom v ne─Ćalekej pr├şrodnej studni ÔÇô cenote.

Lopta na hru sa vyr├íbala z tekut├ęho latexu z├şskavan├ęho z kau─Źukovn├şkov. Po zahriat├ş ┼żivice sa vytvorili vl├íkna, ktor├ę sa najprv zrolovali do gule a potom sa ru─Źne lisovali alebo vtla─Źili do formy.

Hmotnos┼ą lopty sa pohybovala medzi 3 a 5 kilogramami a v pr├şpade deform├ície sa musela natiahnu┼ą sp├Ą┼ą do p├┤vodn├ęho tvaru. Ka┼żd├Ż hr├í─Ź mal svoju vlastn├║ loptu ako s├║─Źas┼ą osobn├ęho vybavenia.

Na ilustr├íci├ích s├║ niektor├ę lopty dostato─Źne mal├ę, aby sa zmestili do ruky, a in├ę s├║ v├Ą─Ź┼íie ako futbalov├í lopta.

Ihrisko Tlachtli Chich├ęn Itz├í
Ihrisko na loptov├║ hru Tlachtli

Stud┼ła obetovania ÔÇô Cenote De Los Sacrificios

Pr├şrodn├ę studne boli kedysi jedin├Żm dostupn├Żm zdrojom pitnej vody a Mayovia k nim mali posv├Ątn├Ż re┼ípekt. Mnoh├ş historici sa domnievaj├║, ┼że mesto Chich├ęn Itz├í tu bolo postaven├ę pr├íve kv├┤li existencii Obetnej studne.

Po─Źas dlh├Żch obdob├ş sucha Mayovia do studne h├ídzali mno┼żstvo predmetov vr├ítane pozostatkov obetovan├Żch Mayov, aby si z├şskali priaze┼ł boha da┼ż─Ća Chaca.

Pri prieskume podzemn├ęho jazera objavili pot├ípa─Źi tis├şce artefaktov zo zlata a, samozrejme, mno┼żstvo ─żudsk├Żch kostier so zn├ímkami dekapit├ície.

Stud┼ła obetovania v Chich├ęn Itz├í
Stud┼ła obetovania

Observat├│rium ÔÇô El Caracol

─Äal┼íou zauj├şmavou budovou je tzv. Observat├│rium, ktor├ęho strecha m├í tvar kupoly a nie je ├║plne uzavret├í. Pravdepodobne ju pou┼ż├şvali maysk├ş astrol├│govia na pozorovanie hviezd.

Mayovia v┼íak nemali ┼żiadne sklo, tak┼że nevlastnili ┼żiadne ─Ćalekoh─żady a v┼íetky svoje objavy robili vo─żn├Żm okom.

El Caracol Chichen Itza
El Caracol (Observat├│rium) zdroj: National Geographic

Tzompantli ÔÇô Stena lebiek (Chr├ím lebiek)

T├íto platforma obklopen├í lebkami sl├║┼żila na ukladanie s┼ąat├Żch hl├ív na ve─żk├║ hromadu. Obete boli nepriatelia porazen├ş v boji alebo v├Ązni obetovan├ş bohom.

Toto je jeden z najstar┼í├şch n├íjden├Żch Tzompantli. Obyvatelia Chich├ęn Itz├í zbierali dlh├ę dreven├ę tr├ímy, na ktor├ę ve┼íali hlavy svojich nepriate─żov. Archeol├│govia tu objavili pochovan├ę sochy Chaac Mool spolu s lebkami a rozbit├Żm kruhom z loptov├ęho ihriska.

Tzompantli v Chich├ęn Itz├í je ve─żk├í obd─║┼żnikov├í plo┼íina dlh├í 60 metrov a ┼íirok├í 12 metrov. Pozost├íva z ve─żmi mal├ęho svahu v spodnej ─Źasti, stredov├ęho p├ísu zdoben├ęho lebkami v troch vodorovn├Żch radoch a v hornej ─Źasti z mierne sa zu┼żuj├║ceho p├ísu s ─Ćal┼í├şm radom lebiek.

Tzompantli Chich├ęn Itz├í
Tzompantli Chich├ęn Itz├í

Okrem t├Żchto budov sa v komplexe Chich├ęn Itz├í nach├ídza mnoho ─Ćal┼í├şch zauj├şmav├Żch stavieb:

  • Parn├ę k├║pele
  • Kostnica
  • Jelen├ş dom
  • Dom Chichanchob
  • Kostol
  • a ─Ćal┼íie

K├║panie v okolit├Żch Cenotes

Priamo v Chich├ęn Itz├í sa k├║pa┼ą nem├┤┼żete, ale m├┤┼żete ├şs┼ą do jednej z pri─żahl├Żch cenotov.

Najbli┼ż┼íie je cenote Ik Kil, ale po─Ź├ştajte s ve─żk├Żm po─Źtom turistov, preto┼że agent├║ry ─Źasto pon├║kaj├║ n├ív┼ítevu Chich├ęn Itz├í a Ik Kil spolo─Źne. Odpor├║─Źame preto vyrazi┼ą do mesta Valladolid a vysk├║┼ía┼ą niektor├║ z menej zn├ímych cenot: Zaci alebo Dzitnup.

Tipy na n├ív┼ítevu Chich├ęn Itz├í

  • Pr├ş─Ćte ─Źo najsk├┤r, autobusy pln├ę turistov za─Ź├şnaj├║ prich├ídza┼ą o 9:30
  • Vybavte sa kvalitn├Żm opa─żovac├şm kr├ęmom, klob├║kom a vodou na t├║ru
  • Predajcov na trekoch ignorujte, pon├║kaj├║ predra┼żen├ę suven├şry, ktor├ę si m├┤┼żete k├║pi┼ą v ktoromko─żvek v├Ą─Ź┼íom meste za polovi─Źn├║ cenu, ale ak si zabudnete pokr├Żvku hlavy, investujte rad┼íej do klob├║ka.
  • V ka┼żdom sprievodcovi sa p├ş┼íe nie─Źo in├ę, preto berte inform├ície s rezervou, vo v┼íeobecnosti sa o Mayoch ve─ża nevie a podrobn├ę opisy n├íbo┼żensk├Żch obradov s├║ sk├┤r rozpr├ívkou pre turistov.
  • Re┼ítaur├ície pri vstupe s├║ predra┼żen├ę a nestoja to za to, vezmite si so sebou ob─Źerstvenie a cho─Ćte na obed do dediny Piste alebo mesta Valladolid
  • Neparkujte pozd─║┼ż cesty, ale priamo na vyhradenom parkovisku pred vchodom, ktor├ę je str├í┼żen├ę a nemus├şte sa ob├íva┼ą, ┼że v├ím auto z pren├íjmu niekto po┼íkriabe.

V├Żlety do Chich├ęn Itz├í

Ak chcete ├şs┼ą rad┼íej so skupinou a nechcete sa o ni─Ź stara┼ą, odpor├║─Źame v├ím ├şs┼ą na jednod┼łov├Ż v├Żlet s jednou z miestnych spolo─Źnost├ş. Zvy─Źajne v├ís vyzdvihn├║ v hoteli

Mapa Chich├ęn Itz├í

mapa Chich├ęn Itz├í
mapa Chich├ęn Itz├í

Ako sa dosta┼ą do Chich├ęn Itz├í

Autom

Ak si pl├ínujete prenaja┼ą auto, na konci tohto ─Źl├ínku n├íjdete nieko─żko tipov, kde si ho m├┤┼żete prenaja┼ą. Tu s├║ uveden├ę vzdialenosti do najbli┼ż┼í├şch miest, v ktor├Żch sa pravdepodobne zdr┼ż├şte.

  • CANC├ÜN ÔÇô Chich├ęn Itz├í je vzdialen├í 197 km (dve a pol hodiny jazdy autom) od Canc├║nu.
  • PLAYA DEL CARMEN ÔÇô Chich├ęn Itz├í je od Playa del Carmen vzdialen├í 181 km (2 hodiny jazdy autom).
  • MERIDA ÔÇô Chich├ęn Itz├í je vzdialen├í 119 km (jeden a pol hodiny jazdy autom) od M├ęridy.
  • VALLADOLID ÔÇô Chich├ęn Itz├í je vzdialen├í 45 km (45 min├║t jazdy autom) od Valladolidu.

Autobusom

Mexick├ę autobusy ADO v├ís z Canc├║nu odvez├║ za tri hodiny a jedna cesta v├ís vyjde na 336 pesos (16,2 EUR). ADO jazd├ş aj z Valladolidu, cesta trv├í 50 min├║t a zaplat├şte pribli┼żne 4 EUR v jednom smere.

Colectivos

Lacnej┼íou mo┼żnos┼ąou s├║ minibusy Colectivos, ktor├ę odch├ídzaj├║ ka┼żd├Żch desa┼ą min├║t z Canc├║nu a Valladolidu. Vo v├Ą─Ź┼íine pr├şpadov zaplat├şte pribli┼żne polovicu ceny autobusov├ęho l├şstka ADO.

Zauj├şmavosti o Chich├ęn Itz├í

Chich├ęn Itz├í ka┼żdoro─Źne nav┼ít├şvi pribli┼żne 2,5 mili├│na n├ív┼ítevn├şkov. Toto archeologick├ę n├ílezisko, ktor├ęho spr├ívna v├Żslovnos┼ą je ÔÇ×─îi─Źen Ic├íÔÇť, je postaven├ę v architektonickom ┼ít├Żle naz├Żvanom puuc.

Hoci prevl├ídala te├│ria, ┼że mestu vl├ídol jeden panovn├şk alebo dynastia, koncom 20. storo─Źia sa vedeck├ę kruhy za─Źali prikl├í┼ła┼ą k n├ízoru, ┼że v oblasti mohla vl├ídnu┼ą rada zlo┼żen├í z elitn├Żch rod├şn. T├íto hypot├ęza v┼íak bola v posledn├Żch rokoch spochybnen├í.

Chich├ęn Itz├í sa dostalo do povedomia ┼íirokej verejnosti v─Ćaka knihe Johna Lloyda Stephensa ÔÇ×Incidents of Travel in Yucat├ínÔÇť z roku 1843, ktor├í opisuje jeho cesty po polostrove Yucat├ín, vr├ítane n├ív┼ítevy tohto miesta. O dvadsa┼ą rokov nesk├┤r sa ruiny objavili aj v knihe Desir├ę Charnaya ÔÇ×Cit├ęs et ruines am├ęricainesÔÇť.

Hlavn├║ pyram├şdu zdob├ş mot├şv operen├ęho hada Kukulkana, d├┤le┼żit├ęho boha v mayskej mytol├│gii. Po─Źas jarnej a jesennej rovnodennosti tu doch├ídza k zauj├şmav├ęmu javu, ke─Ć tie┼ł vrhan├Ż zapadaj├║cim slnkom vytv├íra il├║ziu plaziaceho sa hada.

V├Żznamn├Żm archeol├│gom, ktor├Ż prispel k mnoh├Żm objavom v Chich├ęn Itz├í, bol Edward Herbert Thompson.Thompson, ktor├Ż dlh├ę roky ┼żil v Mexiku a p├┤sobil ako konzul na Yucat├íne, sa presl├ívil v├Żskumom Cenote Sagrado a objavom mnoh├Żch artefaktov, ktor├ę boli nakoniec umiestnen├ę v Peabodyho Museum na Harvard University. V roku 1926 ho v┼íak mexick├í vl├ída obvinila z kr├íde┼że a o nieko─żko rokov nesk├┤r zomrel bez toho, aby sa na Yucat├ín vr├ítil.

Chich├ęn Itz├í je prepojen├ę syst├ęmom dl├í┼żden├Żch ciest naz├Żvan├Żch sacbeob. Tieto cesty sp├íjaj├║ r├┤zne ─Źasti komplexu vr├ítane hlavn├Żch n├ímest├ş a obradn├Żch miest.

Od roku 2008 je po tragickej nehode americkej turistky vstup do pyram├şdy zak├ízan├Ż. Tento z├íkaz prispieva k ochrane pamiatky.

Ned├ívnym objavom bol syst├ęm podzemn├Żch chodieb Balamkov, kde sa na┼íli ritu├ílne predmety star├ę a┼ż 1000 rokov. Tento objav sa podaril v roku 2019 pod veden├şm Guillerma de Anda.

Ve─Źern├í sveteln├í ┼íou na Kukulk├ínovej pyram├şde prin├í┼ía n├ív┼ítevn├şkom jedine─Źn├Ż z├í┼żitok, ktor├Ż je sprev├ídzan├Ż hudbou a osvetlen├şm, ktor├ę umoc┼łuj├║ atmosf├ęru tohto historick├ęho miesta.

Tipy a triky na cestovanie po Yucatáne

─îo si zbali┼ą

Pozrite sa na n├í┼í n├ívod na balenie na cesty, ktor├Ż v├ím pom├┤┼że pri pr├şprave. Vyberte si spr├ívny cestovn├Ż batoh, pozrite si cestovn├ę vychyt├ívky a nezabudnite doma ni─Ź d├┤le┼żit├ę.

Kde zohna┼ą letenky

Lacn├ę letenky h─żadajte na Kiwi, je to n├í┼í ob─ż├║ben├Ż port├íl. Ur─Źite si pre─Ź├ştajte n├í┼í n├ívod, ako na lacn├ę letenky.

Po┼żi─Źanie auta

Be┼żne pou┼ż├şvame porovn├íva─Ź RentalCars.com, ktor├Ż n├ím pom├íha pri v├Żbere poskytovate─ża automobilov. V Playa del Carmen sk├║ste nap├şsa┼ą na web everythingplayadelcarmen.org, Sergio sa o v├ís postar├í.

Rezervácia ubytovania

Booking.com je n├í┼í najob─ż├║benej┼í├ş vyh─żad├íva─Ź hotelov. V┼żdy porovn├ívame hotely s miestnymi apartm├ínmi a izbami na Airbnb (725 CZK z─żava). Pre─Ź├ştajte si, ako h─żad├íme lacn├ę ubytovanie my.

Nezabudnite na poistenie

Cestovn├ę poistenie je absol├║tnou nevyhnutnos┼ąou. Na krat┼íie cesty vol├şme AXA (50 % z─żava) a na dlh┼íie cesty britsk├║ pois┼ąov┼łu True Traveller. Pozrite sa na porovnanie v┼íetk├Żch pois┼ąovn├ş a vyberte si t├║, ktor├í v├ím najviac vyhovuje.

S├║visiace ─Źl├ínky

Okomentova┼ą

Please enter your comment!
Please enter your name here

Tu sa nachádzate

CestovanieChich├ęn Itz├í Mexiko: Sprievodca, rady a tipy

Najnov┼íie ─Źl├ínky na blogu