Keď s rannou kávou v ruke prechádzate úzkymi uličkami starej Paríže, zatiaľ čo sa mesto ešte len lenivo prebúdza a z pekární vonia čerstvé maslo, máte pocit, že ste sa ocitli v dokonalom filme. Najmä keď pred sebou tlačíte kočík a vaše batoľa spokojne pozoruje holuby na námestíčku.
Keď sa mesto ráno prebúdza, ulice sa pomaly plnia zvukom zdvíhaných kovových roliet a z najbližšej rohovej pekárne zavoní čerstvo upečené maslové croissanty – máte pocit, že vám celý svet leží pri nohách.
Keď Paríž pomaly vstáva, z rohových pekární sa do chladného ranného vzduchu nesie vôňa prepusteného masla a ulice ešte nepatria trúbiacim skútrom, je to celkom možno to najkrajšie mesto na svete.
Keď sa nad riekou Seinou začne pomaly stmievať a liatinové pouličné lampy vrhnú na mokrú dlažbu prvé zlatisté odlesky, mesto radikálne zmení svoje tempo. Denný turistický zhon plynule ustupuje niečomu oveľa elegantnejšiemu.